Čo keby... ?

Dnes v noci som mal zvláštny sen. Snívalo sa mi, že som sa zobudil v posteli vedľa mojej (ex)manželky a zistil, že všetko od roku 2005, kedy sme sa rozviedli, bol vlastne len sen (vrátane toho rozvodu samozrejme). Keď som sa naozaj zobudil, po prvotnom mojom WTF? som začal rozmýšľať. Čo by sa stalo, keby som sa nerozviedol? Teda v prípade, žeby moje manželstvo normáne fungovalo. Určite by som nešiel bývať do Prahy a tým by som prišiel o 8 skvelých rokov v mojom živote. Nepoznal by som ľudí, čo som spoznal v Prahe. Nebol by som v Turecku, ani na festivale Dominator v Holandsku. Nezúčastnil by som sa Neuroreštartu, ktorý od základov zmenil moje myslenie a tým aj môj život. Tým pádom by som teda ani nezačal podnikať a nemal by som teraz môj e-shop. Keby som ostal s mojou (ex)manželkou, pravdepodobne by sme mali deti, do ktorých by išli všetky moje peniaze a tým pádom by som si určite nemohol dovoliť výlet na Ukrajinu. Keby som nerobil v Prahe testera, nikdy by som sa nedostal do spoločnosti cs2 a tým pádom by som nebol ani na Malorke. Keby som nepodnikal a mal manželku, nikdy by som nespoznal Michala Kopeckeho (nepotreboval by som to) a tým pádom by som nespoznal ani Mariána Nemeša a Imperial Gold a žil by som ďalej v nevedomosti, ako to naozaj je s papierovými peniazmi a bankovým systémom. Vlastne by som ani nič nevedel o nejakej finančnej gramotnosti a strácal by som zbytočne ďalšie a ďalšie peniaze. Nemal by som doma ani gram zlata a ani by som netušil, že by som mal mať. Moja (ex)manželka by určite chcela, aby sme bývali sami, tak by som bol ešte navyše zaťažený hypotékov, ktorú by som splácal skoro do konca života. Keby som bol s mojou (ex)manželkou, môj život by skrátka vyzeral ÚPLNE inak. Ťažko posúdiť, či lepšie alebo horšie. To závisí od uhla pohľadu. To čo by som nemal/nezažil by mi asi ani nechýbalo. Je tu samozrejme aj možnosť, žeby som zažil zaujímavejšie veci a spoznal úplne iných ľudí. Ale niečo mi hovorí, že skôr nie. Jednoducho to nebola cesta, ktorou som sa mal vydať. Rozvod som znášal naozaj ťažko. Ale to, čo prišlo po ňom, stálo (a stále stojí) za to. Všetko je skrátka tak, ako má byť. A to je dobre.

Koho (ne)budem voliť a prečo v prezidentských voľbách

Tí, čo ma sledujú na facebooku, už určite vedia, koho budem voliť. Áno, budem voliť Čaputovú a nehanbím sa za to. Niektorí sa ma pýtali, že prečo práve ju, tak som sa rozhodol napísať tento článok. Neobjednala si ho u mňa ani Čaputová, ani američania, ani ilumináti, ani ktokoľvek iný. Televízor nesledujem, takže nie som ovplyvnený ani tými pochybnými médiami (Markíza, Jojka a pod) ale ani tými "zaručene pravdivými" konšpiračnými webmi typu hlavnespravy.sk.

Keď som prvýkrát uvidel zoznam kandidátov, bol som zhrozený a moja prvá reakcia bola, že nebudem voliť nikoho. Potom som si však uvedomil, že keď nebudem voliť nikoho, podporím možno práve toho, koho nechcem aby vyhral. Tak som sa podrobnejšie pozrel na kandidátov, a vylučovacou metódou mi ostala práve Čaputová. Nie je to samozrejme ideálny kandidát a nesúhlasím so všetkými bodmi jej programu, ale je to najmenšie zlo. Najlepšia z najhorších. Tu je zoznam ostatných kandidátov a ku každému moja poznámka, prečo ho nebudem voliť.

1. Béla Bugár - to je snáď každému jasné, že nebudem voliť maďara za slovenského prezidenta. Nič proti maďarskej menšine, ale toto naozaj nie. A ešte k tomu takého "harakterného" idiota.

2. Štefan Harabin - čudujem sa, že tento zlodej, klamár a alkoholik vôbec má odvahu kandidovať na prezidenta. Ak by ste náhodou mali silnú potrebu ho voliť, prečítajte si najprv tento článok https://frnco.blog.sme.sk/c/503858/pravda-o-s-harabinovi.html Napísal to môj známy, právnik, ktorý sa o politiku zaujíma a orientuje sa v nej oveľa lepšie ako ja.

3. Maroš Šefčovič - tak tento človek mi bol už na prvý pohľad nesympatický, a keď som zistil, že je to "nezávislý" kandidát so silnou podporou strany Smer, tak mi bolo hneď jasné, ktorá bije. Akože WTF? Tak buď som nezávislý, alebo nie som. Ale keď o sebe tvrdím, že som nezávislý, a pri tom som bol zvolený za eurokomisára ako kandidát Smeru, kampaň si robím na smeráckych akciách a otvorene ma podporujú Fico, Pellegrini a ďalší členovia Smeru, tak aký nezávislý kandidát potom som? Určite nebudem voliť niekoho, kto bude len ďalšou smeráckou bábkou.

4. Marián Kotleba - tento negramotný nacista s rečovou vadou ma byť náš prezident? Akože s niektorými jeho radikálnymi názormi súhlasím, ale za prezidenta by som ho nechcel.

5. František Mikloško - tohto 71 ročného deda a bývalého člena KDH mám voliť za prezidenta? To akože vážne?

6. Milan Krajniak - kandidát za SME rodina Borisa "Casanovu" Kollára - tak toto teda tiež nie.

7. Eduard Chmelár - ultramarxista a komunista. Toto sme tu už mali pred rokom 1989, stačilo.

8. Martin Daňo - otravný novinár, ktorý si myslí, že je majster sveta. Toho za prezidenta tiež nechcem.

Čo sa týka ostatných kandidátov - Zuzula, Švec, Zabojnik a Tauchmannova tí majú predvolebné preferencie menšie ako 1%, tých ani nemá zmysel riešiť. Nemajú šancu vyhrať, to by bol zbytočne vyhodený hlas.

Okrem toho, všetci spomínaní kandidáti nerobia nič iné, len hádžu špinu jeden na druhého a potom všetci spoločne na Čaputovú (lebo to je slovenský národný šport). Čaputovu sledujem na FB nejaký čas a ešte som nevidel, žeby ona na niekoho hádzala špinu. Ani v "sebaobrane". A to, že ju vraj podporuju američania mi má akože vadit? Alebo to, že chce umožniť gayom registrovane partnerstva? Tak isto ako američania aj teploši sú mi ukradnutí, nech si stavajú na hlave. Je vyštudovaná právnička, takže asi nebude až taká hlúpa jak o nej hovoria. A okrem toho - ešte sme prezidentku nemali, bude sranda :D Furt lepšia mladá prezidentka, ako starý infantilný dôchodca, zlodej a alkoholik, extrémista, Maďar alebo smerácka bábka.

Koniec jednej éry

V piatok 31. augusta 2018 skončila pre mňa jedna éra - v Kuzmiciach vypli po 26 rokoch kabelovku. Nejde o to, žeby mi nejak chýbala (televízor nepozerám už dávno), ide čisto len o nostalgiu. 

Začiatkom 90-tych rokov, keď ešte počítače neboli tak rozšírené a o internete sa nám ani nesnívalo, som mal jeden veľký sen - chcel som videorekordér. V tom čase stál cca 20 000 Sk, tak som sa rozhodol, že si naňho našetrím. Vtedajšia ponuka televíznych staníc nebola nič moc. Mali sme až 2 programy (vtedy sa volali F1 a S1, teraz je to Jednotka a Dvojka RTVS), na ktorých málokedy dávali nejaký dobrý film. Do kina sa nedalo chodiť každý deň, takže jediným riešením bolo video. V roku 1992 však prišla ponuka, že nám v Kuzmiciach idú zaviesť kabelovú televíziu. Išlo v podstate o to, že sa kúpila jedna satelitná anténa a urobil sa káblový rozvod po dedine pre každého, kto mal záujem. Trebalo zaplatiť len aktivačný poplatok 3000 Sk. Moji rodičia na to samozrejme peniaze nemali, tak mi povedali, že keď chcem "kabelovku" že to zaplatia s peňazí, čo si šetrím na video. Tak som mal dilemu - či ešte niekoľko rokov šetriť na video, alebo mať kabelovku hneď. Rozhodol som sa pre kabelovku a vtedy sa všetko pre mňa zmenilo (samozrejme k lepšiemu). zrazu sme mali plno programov. Išlo prevažne o nemecké televízie RTL, RTL2, SAT1, PRO7 a podobne, ďalej to bola hudobná stanica MTV alebo Cartoon Network, kde celý deň dávali kreslené rozprávky :D WAU! Dokopy asi 10 programov a ja som zrazu nevedel, čo pozerať skôr. Sice som nič nerozumel, lebo to bolo buď po nemecky alebo po anglicky, ale to pri videoklipoch, kreslených rozprávkach a akčných filmoch, ktoré som najčastejšie pozeral, ani nebolo treba. Dej sa dal pochopiť. Pamätám sa, že tam som prvykrát videl film Karate Tiger s Van Dammom ako záporákom, prvé filmy s Jackie Chanom, Bruce Leem alebo Schwarzeneggerom. Bol to pre mňa úplne nový svet, a keď som ráno nemusel vstávať do školy, tak som pri televízore dokázal sedieť do rána do tretej, alebo do štvrtej.

Na videorekordér som ale aj tak nezabudol, a nakoniec som si ho predsalen kúpil o niekoľko rokov neskôr. Potom samozrejme DVD prehrávač, neskôr domáce kino s blu-ray prehrávačom. Teraz, v dobe internetu mi už úplne stačí počítač s blu-ray mechanikou a pripojením na internet. Môžem pozerať filmy a seriály aké chcem a kedy chcem, nie som obmedzovaný časom ani otravnými reklamami. Takže teraz už tú kabelovku vlastne ani nepotrebujem. A ani neviem, či ešte RTL, SAT1 alebo PRO7 ešte vysielajú a čo vysielajú. Moji rodičia majú Magio, kde majú niečo vyše 100 programov, ale pozerajú akurát tak Markízu, Jojku alebo Jednotku. Aj tam už dávajú oveľa viac filmov, ako kedysi na tých dvoch celoštátnych programoch.... No na tie doby, keď som sedel pred televízorom do rána a hltal všetky tie akčné filmy, budem stále rád spomínať :-)

Prečo mať sex s ajťákom?

Minule na jednom blogu jedna unudená feministka vypotila taky nezmysel, že vraj sex s ajťákom je o ničom :D Podľa mňa buď sex s ajťákom nezažila a celé si to vymyslela, alebo narazila na výnimku, ktorá len potvrdzuje pravidlo. Teraz si nemyslite, že som urazený, alebo že si to berem osobne. Ja som sa na tom práveže celkom pobavil a napadlo ma, že na to napíšem podobne vtipnú reakciu. Takže prečo mať sex s ajťákom?

1. Má výbornú fantáziu
Väčšina ajťákov má rada okrem programovania aj počítačové hry, komiksy a rôzne seriály a filmy. A keďže kvôli týmto koníčkom ustavične žije vo svete fantázie, má bohatú fantáziu aj pri sexe. Sex s ním nebude nikdy rovnaký a už vôbec nie nudný. Zobertme si taky roleplay sex. Bežní smrteľníci sa hrajú na pacienta a sestričku, žiaka a učiteľku a podobne. Ale skúsili ste už niekedy pri sexe roleplay že Gordon Freeman a Alyx? Alebo Superman a Lois Lane? A čo tak Oliver Queen a Felicity? Atd, pokračovať by som mohol donekonečna...(ak nejaká holka ma záujem o ďalšie príklady, rád predvediem aj naživo :P).

2. Má bohaté teoretické znalosti
Áno, ajťáci často sledujú porno, lebo aj kvôli takýmto blbým mýtom toho sexu veĺa nemajú. Po čase im už bežné porno nestačí, tak hľadajú také, ktoré sa odohráva v neobvyklej situácii, alebo na neobvyklom mieste, prípadne nejaké neobvyklé praktiky.... a tým pádom vás vždy dokáže prekvapiť niečím novým. zase sme pri tom, že takto s ním sex nikdy nie je nudný. okrem toho celý čas trávi za počítačom na internete a tam taktiež vždy nájde nejaké zaujímavé články, rady, ktoré by rád vyskúšal v praxi.

3. Má veľa energie
Ajťáci zvyknú pri počítači sedieť dlho do noci a preto sa dopujú kofeínom (či už coca-colou, red bullom alebo kávou, prípadne kombináciou všetkých troch). Preto majú veľa energie a tým pádom aj veľkú výdrž pri sexe. Nezaspia po prvom kole (kofeín nedovolí) tak môžu fungovať celú noc ;-)

4. Nevzdáva sa
Napríklad taký programátor, keď natrafí na problém, tak ide viac do hĺbky (kódu samozrejme, čo ste si mysleli?), a neprestane pokiaľ nenájde riešenie. Tak isto pôjde viac do hĺbky aj pri sexe a neprestane pokiaľ nenájde váš legendárny bod G, alebo aspoň vás neprivedie k orgazmu. Rád kliká na myšku a to nielen na tú počítačovú, ale aj na tú vašu (if you know what I mean) ;-)

5. Ovláda cudzie jazyky
A to nielen angličtinu, ale napríklad aj takú japonštinu. Ajťáci totiž nezriedka majú radi mangu (a teraz nemyslím to ovocie, ale japonské komiksy) a anime, nevynímajúc ani hentai samozrejme (viď zmienka vyššie o netradičných druhoch porna). Alebo sa vám celkom ľahko môže stať, že vás budú baliť v klingonštine! Niektorí kreatívnejší vám dokonca dokážu hovoriť komplimenty aj v programovacom jazyku a to už je niečo, to hocikto nedokáže!

6. Snaží sa
S ajťakmi je to ako so škaredými ženami (sorry, žiadna žena nie je škaredá, len niektoré sú povedzme... menej pekné). Pekné ženy (také tie modelky) väčšinou nie sú veľmi dobré v posteli, lebo nemusia byť. Kvôli ich kráse sa im to akosi automaticky odpúšťa. Chlap je rád, že má krásavicu v posteli a ne to ešte aby od nej chcel, aby bola aj dobrá milenka! To vedia veľmi dobre aj tie menej pekné, a preto sa v posteli viac snažia a tým pádom zvyknú byť aj lepšie milenky. Tak isto je to s ajťákmi. Väčšinou nepatria medzi nejakých alfa samcov, na ktorých sa ženy lepia ako muchy na mucholapku, takže ak sa im už aj náhodou podarí nejaku zlomiť a presvedčiť na sex, tak sa snažia zo všetkých síl aby na ňu zapôsobili, aby si ich zapamätala aj ona. A snáď bude chcieť sex aj nabudúce...

7. BONUS - Je verný
Keďže väčšinu svojho času v bdelom stave trávia pri počítači, možete byť rady, že si nájdu čas na vás a nie to ešte na iné ženy. veď ten chudák počítač by žiarlil, keby sa mu dostatočne nevenoval! Ale to už je iná kapitola, ktorej sa hovorí "vzťah", preto je to ako bonus.

A čo vy dámy? Aké sú vaše skúsenosti s ajťakmi?

Referendum

Dlho som rozmýšľal, či mám tento blog napísať, alebo nie. Sľúbil som síce, že sa na túto tému už nebudem vyjadrovať, ale nedá mi. Toľko pokrytectva a nenávisti som už dlho na internete nevidel. A najsmutnejšie je, že túto križiacku výpravu proti homosexuálom podporuje cirkev. Najhlavnejšie prikázanie predsa hovorí: "Miluj svojho blížneho ako seba samého". Vari to neplatí pre homosexuálov? Oni nie sú moji blížni? Prečo by som im mal upierať nejaké práva? A vôbec, kto som aby som o tom rozhodoval v nejakom referende? Ja rozhodne nie som homosexuál (kto ma pozná môže to len potvrdiť ;-)), ani sa ich nechcem zastávať. Sú mi v podstate ukradnutí. Ale nepáči sa mi tá nespravodlivosť. Prečo by si nemohli adopotovať dieťa? Lepšie je tomu dieťaťu v detskom domove, bez rodičov? Alebo je preňho lepšie mať dvoch otcov alebo dve mamy? No a čo, že to nie je klasická rodina? Koľko máme klasických rodín? Vo svojom okolí poznám plno rodín, kde chýba jeden rodič, alebo je gembler, alebo alkoholik a podobne. To je v poriadku? To má byť klasická rodina? Jasné, hlavne že tam je mama a otec. Akí sú, to už je jedno. Jeden konkrétny príklad (mená vynechám): Poznám dieťa, ktoré je z rozvedenej rodiny. Otec bol gembler tak matka sa s ním rozviedla. Kvôli zlej finančnej situácii, musela potom matka odísť pracovať do zahraničia no a dieťa teraz vychovávajú matkiní rodičia. Toto má byť klasická rodina? A verím, že nie je jediná. Prečo preboha riešime na Slovensku práva homosexuálov a bijeme sa do hrudi za klasickú rodinu, keď máme milión iných problémov? Kvôli nízkym platom musí často jeden z rodičov (prípadne obaja) pracovať v zahraničí. Nie preto, žeby chcel ale jednoducho preto, že z takých nízkych platov sa vyžiť nedá. Práve tým sa narúša klasická rodina, a nie tým, že by si homosexuáli adopotovali dieťa. Ďalšia vec: máme tu rómsku (alebo skôr cigánsku?) problematiku. Proti ním sa nikto neodváži zakročiť, lebo by bol hneď obvinený z rasizmu. Ich radšej budeme platiť, dávať im zdarma byty, len nech sú ticho. Ich nikto obmedzovať nebude. U nich je tolerovaný dokonca aj incest a pedofília. Manželstvá súrodencov, alebo dokonca 13-ročných detí - to je ok, to je klasická rodina??? Toto nevadí nikomu, toto nikto nerieši. Čoraz viac štátov oficiálne povoľuje partnerský vzťah osôb rovnakého pohlavia, dokonca aj Rím - čo je takmer mekka kresťanov. To len Slovensko sa vracia do stredoveku: "Kto nespĺňa podmienky klasickej rodiny, bude upálený!" Referendum je len prvý krok. Čo bude následovať, ak bude úspešné? Budeme homosexuálov upaľovať ako v stredoveku čarodejnice? Alebo posielať do koncentračných táborov ako Hitler Židov? A ospravedlňovať si to ochranou klasickej rodiny?

Keďže som momentálne v zahraničí, toho blbého referenda sa nezúčastním. Úprimne, neviem či by som sa ho zúčastnil, aj keby som bol na Slovensku. Ale keby náhodou, ja by som určite neodpovedal 3x ANO. Odpovedal by som asi takto:

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? NIE. Ide predsa len o blbé pomenovanie, nie? Nech sa to nazýva ako chce. Súhlasíte s tým, aby sa jablko nevolalo jablko ale hruška? Pre mňa-za mňa, nech sa to volá aj slivka, Aj tak to bude furt to isté jablko, bez ohľadu na to ako to nazvem. Okrem toho, táto otázka je úplne zbytočná, lebo maželstvo ako zväzok muža a ženy je už definované v ústave a tá sa ani po referende nezmení. Prečo hlasovať o niečom, o čom už je dávno rozhodnuté?

2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? Rozhodne NIE, je to obyčajná diskriminácia. Práve o tomto bode píšem v tomto blogu a toto je ten najspornejší bod, o ktorom sa vedú dlhé diskusie na nete aj v médiách.

3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? ANO, s týmto jediným bodom rozhodne súhlasím. Tak ako náboženstvo nie je povinné, tak ani sexuálna výchova by nemala byť povinná, ak s tým dieťa alebo rodičia z akéhokoľvek dôvodu nesúhlasí.

Možno týmto mojím blogom niekoho naštvem, sklamem, alebo dokonca urazím. V tom prípade ma to mrzí, nie je to rozhodne mojím úmyslom. Nechcem ani nikomu vnucovať svoj názor, dokonca ani netvrdím, že je to jediný správny názor. Je to len môj názor a za ním si stojím.

ALS Ice Bucket Challenge

Je toho plný internet a málokto naozaj vie, o čo vlastne ide. Ľudia sa polievajú ľadovou vodou a niektori ani sami nevedia prečo to robia. Vedia že to má niečo spoločné s nejakou chorobou a to je asi tak všetko. Samozrejme verím, že je aj plno takých, ktorých to zaujíma, tak neváhajú otvoriť google a niečo si o tej kampani naštudovať. Pre tých lenivejších a hlavne pre hejterov, ktorí to považujú za zbytočné, hlúpe a podobne je tu tento moj dnešný blog, v ktorom sa pokúsim vysvetliť, o čo vlastne ide, prečo to nie je zbytočné a prečo som sa do toho zapojil ja.

ALS (Amyotrofická laterálna skleróza) je choroba známa aj ako Lou Gehrigova choroba alebo choroba motoneurónov. Stručne povedané ide o degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje postupné ochabovanie svalstva a stratu kontroly nad svojím telom. Medzi prvé príznaky ALS patrí zvýšená svalová slabosť, zvlášť v rukách a nohách, postihnutie reči, prehĺtania a dýchania. Pacient tak končí na vozíčku absolútne odkázaný na pomoc druhých, jeho psychické a mentálne schopnosti sa ale nemenia. Priemerný čas choroby sa uvádza 2 - 4 roky, pričom približne 25% pacientov prežije päť rokov. Pre ALS neexistuje žiadna známa liečba. Dostupné lieky sa zameriavajú predovšetkým na zmiernenie ťažkostí a prevenciu komplikácií.

Účel tejto virálnej kampane bol pôvodne jednoduchý: prispej na výskum lieku proti tejto chorobe 100 dolárov alebo sa oblej ľadovou vodou. Ak prispeješ, urobíš dobrú vec. Ak neprispeješ, len sa oleješ a vyzveš ďalších troch ľudí, urobíš tomu reklamu, ďalší ľudia sa o tom dozvedia a je veľká pravdepodobnosť, že prispejú. Rozšírilo sa to však medzi celebritami (speváci, herci, športovci, politici...) a tí to robia väčšinou tak že prispejú na výskum a kvôli show sa aj olejú. Vďaka tejto kampani ALS Asociácia (skrátene ALSA) vyzbierala za 28 dní 79 miliónov dolárov, a prispelo na ňu viac ako 2,5 milóna ľudí, a stále to rastie. Kampaň sa rozširuje aj medzi bežnými obyvateľmi, lebo spája zábavu s dobrým úmyslom. 

Tým že sa človek oleje ľadovou vodou samozrejme nikomu nepomôže, to je pravda. Ale poznáte lepší spôsob ako ľudí informovať o tejto chorobe? V médiach sa rieši furt dokola len AIDS a rakovina, sem tam nejaká ta vtáčia chrípka. O iných chorobách sa nehovorí. Ja sám som sa o tej chorobe dozvedel vďaka tejto kampani. Bol som vyzvaný, výzvu som prijal, olial som sa ľadovou vodou priamo zo studne a prispel som sumou 35 dolárov. Ak chcete prispieť aj vy, nemusíte sa ani olievať vodou. Stačí ak pôjdete na stránku http://www.alsa.org/fight-als/ice-bucket-challenge.html, tam kliknete na "Donate" a tam môžete prispieť. Minimálny príspevok je 5 dolárov (to je cca 4 eurá) a dá sa prispieť pomocou platobnej karty, cez PayPal a podobne.

Ja som túto výzvu prijal jednak kvôli tej srande (kto ma pozná, vie že som za každú srandu) a jednak kvôli tomu, že môžem vykonať dobrý skutok. Nie preto, že to robí každý, alebo že som ovečka, ktorá slepo kopíruje ostatné ovečky. Tu nejde o vypitie piva na ex, o zbieranie lajkov na facebbooku ani o žiadny podobný nezmysel, ale o vážnu vec. A názor, že v Amerike sa olievajú vedrami vody a v Afrike nemaju čo piť je úplne scestný a úbohý. Keby nebolo tejto kampane ani si nespomeniete na nejaké deti v Afrike, takže prosím vás nebuďte pokrytci a neodsudzujte niečo, čomu nerozumiete.

Skromnosť vs. pokora

V poslednom čase sa veľmi často stretávam s tým, že ľudia majú problém prijímať dary. A nielen dary, ale v niektorych pripadoch aj odmenu za svoju pracu! Určite to dobre poznáte aj vy - pre niekoho niečo urobíte, a on sa vám chce odmeniť. Spýta sa: "Čo som dlžný?" A vy odpoviete "Aaale...to nestojí za reč." Alebo niečio podobné. A keď vám nasilu dá napríklad nejké peniaze, ešte sa urazíte. Prečo? Na vine je tzv. SKROMNOSŤ, ktorá vám nedovolí, niečo si pýtať. Skromnosť vám nedovolí dostať odmenu za svoju prácu. Je to podľa vás v poriadku? Podľa mňa skromnosť rozhodne nie je dobrá vlastnosť. A rozhodne skromnosť nevedie k bohatstvu. Čo tak namiesto skromnosti skúsiť POKORU? Nie je lepšie s pokorou prijať odmenu, ako ju zo skromnosti odmietnuť? ;-) Ďalší problém môže byť ten, že jednoducho neviete koľko si máte pýtať. Nechcete si pýtať príliš veľa, ale zas nechcete aby to bolo príliš málo. Vyriešiť to môžte darom. Nech vám dotyčný dá za to dar a nech sa on sám rozhodne, koľko to bude a nakoľko si to cení. Možno budete prekvapení a dostanete viac ako by ste mali odvahu si pýtať. A zase, ak vám teda niekto dá dar, neriešte to, či si to zaslúžite, neodmietajte ho zo skromnosti, ale ho s pokorou a vďačnosťou prijmite. Ak sa niekto rozhodne vám dať dar, asi vie čo a prečo to robí. Ak chcete byť bohatí, alebo úspešní, nebudťe skromní. Čo keby bol Bill Gates skromný, a nechcel by za svoj operačný systém nič? Určite by dnes nebol jedným z najbohatších ľudí na svete. To iste Steve Jobs, Mark Zukerberg a ďalšie známe úspešné osobnosti. Niektorí ľudia si o mne myslia, že som lakomý. Že sa nechám pozvať (napr. na drink), keď ma pozvú a "nevrátim" to. Ak ma niekto pozýva kvôli tomu, aby som mu to vrátil, tak nech ma nepozýva. Nehnevajte sa na mňa, ale takéto hry ja nehrám. Keď ma niekto chce pozvať na niečo, s pokorou a vďačnosťou to prijmem. Je to jeho rozhodnutie, ktoré ja len prijmem. Ak budem chcieť jeho nikedy na niečo pozvať, tak nie preto aby som mu to vrátil, ale preto, že ho proste budem chcieť pozvať. S tým sa proste musíte zmieriť. Je to môj pohľad na vec.